V období nárastu písomnej produkcie a administratívy si praktické okolnosti vynútili, aby šľachtičné, ktoré spravovali panstvá v čase neprítomnosti manželov, alebo ako vdovy, ovládali čítanie, písanie, vedenie korešpondencie, základy matematiky a ekonómie. Hoci gramotnosť a vzdelanie nepatrili medzi preferované vlastnosti u šľachtických dievčat, zachované pramene – najmä korešpondencia, svedčia o vzdelanostnej úrovni uhorských šľachtičien, ktorá bola veľmi individuálna. Vzdelanie týchto žien bolo zamerané prakticky – na liečenie, vedenie domácnosti, poľnohospodárstvo, varenie.
Jednou z mála zmienok o ženskom vzdelávaní v ranom novoveku je kázeň Petra Pázmaňa o vzdelávaní kresťanských dievčat, v ktorej síce odporúča, aby sa dievčatá naučili čítať a čítaním si osvojili mravy, zároveň však považuje za vhodné, aby dievčatá ostávali doma a mimo domácnosť vychádzali len v sprievode svojej matky, pričom najväčšie nebezpečenstvo pre ne predstavovala prítomnosť mužov.