Okrem pôsobenia v oblasti vzdelávania charakterizovala Petra Pázmaňa jeho vlastná rozsiahla literárna produkcia, z ktorej bolo mnoho písomností v maďarskom jazyku. Pázmaň bol nazývaný „umelcom maďarského jazyka“ a zásadne prispel k jeho rozvoju. Medzi najfrekventovanejší žáner patrili kázne a polemické spisy, preklady cirkevných a liturgických diel do maďarčiny. Pázmaňova literárna činnosť stála v službách katolíckej vierouky, často vstupoval do diskusie s protestantskými teológmi a písal tvrdé polemické spisy proti kalvínom a ostatným protestantom. Jeho intelektuálne a literárne dielo nezastrel fakt, že vo funkcii uhorského prímasa a kardinála bol Pázmaň významným politickým aktérom svojej doby. Obranu a šírenie katolíckej vierouky spájal s politickou mocou Habsburgovcov, bol ideológom koncepcie Uhorska ako „apoštolského kráľovstva“ a horlivým kazateľom, ktorý priviedol ku konverziám viacerých predstaviteľov uhorskej aristokracie. Nebol len významným katolíckym intelektuálom, predstaviteľom cirkevnej elity ale aj spoločensky činným človekom v duchu jezuitskej formácie k vita activa. Jeho dôraz na barokovú zbožnosť postrádal formalizmus a prostredíctvom literárneho umenia sa dokázal prihovárať aj predstaviteľom opačného ideového tábora. O veľkosti a význame Petra Pázmaňa pre uhorské a slovenské dejiny svedčí neustály záujem o jeho život a dielo, najmä v maďarskej historiografii. V slovenskej historiografii sa v najväčšej miere zdôrazňuje založenie univerzity v Trnave, ktorá bola prvou jezuitskou univerzitou na území Slovenska a Uhorska.