Košická univerzita

Košická univerzita

Založenie univerzity

26. februára 1657 vydal jágerský biskup Benedikt Kišdy (Kisdy) fundačnú listinu, v ktorej venoval na účely vyššieho vzdelávania klerikov a laikov sumu 40 000 toliarov (60 000 zlatých). Vzdelávanie zveril členom jezuitského rádu, ktorí pri miestnom kolégiu viedli gymnázium. Na gymnaziálne štúdium mala nadväzovať výučba na filozofickej a teologickej fakulte. Cieľom zakladanej inštitúcie bola výchova a vzdelávanie kňazov pre potreby Jágerskej diecézy a laikov, ktorí budú zastávať svetské úrady. V ideologickej rovine mala byť jezuitská univerzita nástrojom rekatolizácie, ako to vyjadruje aj text zakladacej listiny.

Sídlom univerzity sa malo stať jezuitské kolégium, výučba a výchova študentov bola zverená členom jezuitského rádu spolu s finančnou základinou, pričom ani jágerskí biskupi, ani kapitula nedisponovali žiadnymi právomocami ohľadom organizácie a priebehu výučby. Zakladateľ Benedikt Kišdy pamätal aj na situáciu, ak by sa univerzita musela z dôvodu ohrozenia presúvať z Košíc a v listine nariadil, aby ostala v Jágerskej diecéze.

Hoci sa na základe fundačného aktu rozbehla výučba v jezuitskom kolégiu, bez potvrdenia vyššou inštanciou (cisárom, alebo pápežom) sa daná inštitúcia nemohla považovať za univerzitu. Benedikt Kišdy vyvíjal diplomatickú činnosť v snahe zabezpečiť čo najskoršie potvrdenie univerzity panovníkom, avšak tohto aktu sa už nedožil.

Portrét Benedikta Kišdyho z roku 1652.
Cisár Leopold I. vydal 7. augusta 1660 Zlatú bulu, ktorou potvrdil Košickú univerzitu a udelil jej také akademické výsady, aké mali ostatné jezuitské univerzity v Habsburskej ríši spolu s právomocou udeľovať akademické tituly.
Intitulácia Zlatej buly Leopolda I.
Text Zlatej buly Leopolda I.
Zlatá pečať Leopolda I.
Kostol premonštrátov a rehoľný dom v rokoch 1905 – 1908.
Vzdelávanie a výučba
Košická univerzita pôsobila s niekoľkými vynútenými prestávkami počas stodvadsiatich rokov. Výučba prebiehala na dvoch fakultách – filozofickej a teologickej. Univerzitnému štúdiu predchádzalo štúdium na gymnáziu, ktoré sa v dobovom ponímaní nazývalo fakultou jazykov. Filozofická fakulta bola prípravnou fakultou pre štúdium teológie, práva, alebo medicíny. Všetky jezuitské školy, vrátane univerzít sa vo vzdelávacom procese riadili predpisom a metodickou príručkou Ratio studiorum a ďalšími dokumentmi záväznými pre konkrétnu provinciu.
Ratio studiorum.
Univerzitná matrika Košickej univerzity, rok 1695.

Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, po dvoch rokoch získal študent titul bakalára, po absolvovaní tretieho roka sa stal magistrom slobodných umení a filozofie. Kurikulum pozostávalo z výučby logiky, fyziky, matematiky, metafyziky a etiky prostredníctvom diel Aristotela, Tomáša Akvinského a jezuitských neoscholastických mysliteľov. Vyučovacími metódami boli prednášky, interpretácie textov, samoštúdium a akademické a verejné dišputy.

Po absolvovaní štúdia na filozofickej fakulte pokračovali adepti na kňazstvo a členovia jezuitského rádu v štúdiu na teologickej fakulte. Toto štúdium trvalo štyri roky a jeho hlavnou náplňou bola scholastická teológia. Okrem nej sa vyučovala exegéza, biblické jazyky, kazuistika, polemika, kánonické právo a od polovice 18. storočia cirkevné dejiny. Po troch (niekedy dvoch) rokoch štúdia mohol byť absolvent fakulty promovaný na bakalára, na získanie doktorského titulu bolo potrebné absolvovať celé štúdium a prax v duchovnej službe.

Správa univerzity a fakúlt
Na čele jezuitskej univerzity stál rektor kolégia, ktorý bol najvyšším hodnostárom univerzity a zodpovedal nielen za činnosť všetkých fakúlt, ale aj ostatných zariadení, ktoré boli pridružené ku kolégiu. V prameňoch sa označuje ako rector magnificus, rector academicus alebo rector collegii academici.

Rektor bol menovaný generálom jezuitského rádu a následne jeho menovanie ohlásil provinciál jezuitskej provincie, do ktorej kolégium patrilo. V prípade uhorských jezuitov to bola Rakúska provincia SJ. Podmienky na zastávanie tohto postu boli nasledovné – dosiahnutie titulu doktora teológie, alebo doktora filozofie, vedecké kvality, organizačné schopnosti a duchovná zrelosť. Rektor sa nezúčastňoval na výchovno-vzdelávacom procese. Medzi jeho kompetencie patrilo vyhlasovanie téz akademických dišpút, účasť na významných udalostiach v akademickom živote a dohľad nad dodržiavaním povinností členov akademickej obce. Rektor mohol vo funkcii pôsobiť dlhšie obdobie a odvolať ho mohli len predstavení rádu.

Ďalšou hodnosťou bol univerzitný kancelár (cancellarius amplissimus).

Jednou z jeho úloh bola akademická cenzúra, ktorá spočívala v tom, že autori a diela, ktoré boli v rozpore s ideovým zameraním jezuitského vzdelávania nemali vo výučbe miesto.

Univerzitná matrika Košickej univerzity, zoznam profesorov.
Univerzitná matrika Košickej univerzity, zoznam profesorov z roku 1695.
Na čele fakúlt stáli dekani (decanus theologiae, decanus philosophiae a decanus linguarum).

Ich kompetencie zahŕňali vedenie fakultných písomností, opateru insígnií a pečatí, dozor nad financiami, prijímanie študentov na štúdium a účasť na promóciách. Nad vyučujúcimi a študentmi mali disciplinárne právomoci.

Po dekanoch nasledovali v akademickej hierarchii profesori.

V systéme jezuitských univerzít vyučovali na filozofickej fakulte najmä mladí jezuiti, ktorí na svojich postoch nezotrvávali dlho a pokračovali vo výučbe na teologickej fakulte, ktorá bola cieľom ich pôsobenia. Na teologickej fakulte mali najvyššie postavenie profesori scholastickej teológie. Ako ukazuje náhľad do univerzitnej matriky, v roku 1693 boli na Košickej univerzite títo profesori: professor matutinus kazuistiky, ktorý vyučoval aj matematiku, profesor kazuistiky a kontroverzie, profesor metafyziky, profesor fyziky a profesori logiky, etiky, rétoriky a poézie.

Praktickú stránku výučby, organizáciu výchovy a vzdelávania mali na starosti prefekti.

Každý stupeň vyššieho a nižšieho jezuitského štúdia mal svojho prefekta, ktorý dozeral na výučbu, zúčastňoval sa porád s učiteľmi a viedol skúšobné komisie.

Zrušenie jezuitského rádu a transformácia univerzity
V priebehu 18. storočia dochádza ku kritickému prehodnocovaniu jezuitského vzdelávania a habsburskí panovníci sa snažia o podriadenie jezuitských inštitúcií a majetkov pod štátny dozor.

Štátne zásahy sa týkajú tak obsahu vzdelávania, ako aj spravovania majetkov jednotlivých inštitúcií. Karol III. chcel presadiť skrátenie vyučovania na filozofických fakultách, v druhej polovici 18. storočia sa panovníčka Mária Terézia prostredníctvom svojho poradcu Gerharda van Swietena pokúšala o zavedenie nového študijného poriadku podľa vzoru viedenskej univerzity.

Štátnym zásahom sa nevyhli ani konvikty spravované jezuitmi a ich majetok, ktorý sa Mária Terézia usilovala dostať pod správu štátu. Odpor voči jezuitskému vzdelávaniu sa prejavil v realizácii školskej reformy, ktorou Mária Terézia poverila ostrihomského arcibiskupa Františka Barkócyho. Ten sa síce snažil o oslabenie dominancie jezuitov v oblasti vzdelávania, odmietal však aj štátne zásahy do činnosti konviktov a seminárov. Napokon, v druhej polovici 18. storočia zriadil viedenský dvor v Uhorsku dve vzdelávacie inštitúcie, ktoré mali ponúknuť mladým šľachticom moderné vzdelanie ako alternatívu k jezuitskému konceptu.

V druhej polovici 18. storočia došlo vo viacerých európskych monarchiách k zrušeniu jezuitského rádu a vyhnaniu jezuitov z krajiny. Na túto situáciu reagoval pápež Klement XIV. oficiálnym zrušením rehole, ku ktorému došlo vydaním breve Dominus ac Redemptor 21. júla 1773.

V Habsburskej monarchii bolo pápežské rozhodnutie zverejnené neskôr a panovníčka Mária Terézia sa na zrušenie rádu pripravovala vytvorením študijného fondu, ktorý mal prevziať majetky jezuitov. Na likvidáciu majetku košických jezuitov zasadala osobitná komisia, ktorá vyzvala rektora kolégia a univerzity Jána Príleského a kancelára Jána Krajčíroviča, aby spísali inventár majetku kolégia. Univerzita prešla pod správu jágerského biskupstva. V prameňoch sa označovala ako Universitas Cassoviensis.

Obdobie fungovania univerzity v rokoch 1773 – 1777, teda od zrušenia jezuitského rádu po uplatnenie školskej reformy Márie Terézie, patrí k najmenej preskúmaným v dejinách univerzity. Zo zachovaných prameňov vyplýva, že na univerzite ostali pôsobiť viacerí bývalí jezuitskí profesori.

Reforma Ratio educationis, ktorej hlavným cieľom bolo zavedenie jednotného školského systému, poštátnenie škôl, modernizácia vzdelávania a obmedzenie vplyvu cirkvi na vzdelávanie, v praxi priniesla centralizáciu univerzitného vzdelávania, ktorá sa prejavila prenesením Trnavskej univerzity do Budína. Na mieste bývalých jezuitských univerzít boli zriadené kráľovské akadémie. Týchto akadémií bolo päť (Košice, Trnava, Ráb, Záhreb, Veľký Varadín) a ich hlavným cieľom bolo vzdelávanie budúcich úradníkov a príprava na štúdium na univerzitách.

Pôvodná jezuitská univerzita bola v Košicich nahradená Kráľovskou akadémiou, ktorá v mnohých oblastiach nadviazala na jezuitskú univerzitnú tradíciu.

Zariadenia pridružené k jezuitskému kolégiu
Šľachtický konvikt

Súčasťou jezuitského vzdelávania boli internátne školy, kde boli šľachtici vzdelávaní a vychovávaní pod dohľadom jezuitských učiteľov a vychovávateľov. V Habsburskej monarchii boli takéto školy zakladané v 17. storočí pri jezuitských kolégiách a od 18. storočia aj pri piaristických gymnáziách. Neboli určené len pre šľachticov, ktorí si za štúdium platili, ale aj pre chudobných študentov. Zakladateľmi šľachtických konviktov v Uhorsku boli spočiatku najmä preláti. Jedinú výnimku predstavuje konvikt v Košiciach, ktorého zakladateľkou bola šľachtičná Zuzana Balašová (Balassa), ktorá v roku 1647 darovala fundáciu 22 000 zlatých na účely vzdelávania šľachticov. Pôvodne bola táto fundácia určená pre jezuitské kolégium v Užhorode. V roku 1650 rozhodol arcibiskup Juraj Lippay o prenesení fundácie do Košíc. Zakladateľka ju doplnila o ďalších 30 000 zlatých. Správa konviktu bola zverená jezuitom, vrchný dozor nad konviktom vykonával ostrihomský arcibiskup.

Konvikt sídlil v budove na dnešnej Hlavnej ulici č. 91, ktorá bola pre jeho potreby zakúpená pravdepodobne v čase, keď svoju činnosť začínala univerzita. Pedagogický personál zariadenia tvorili jezuiti na čele s regentom, viceregentom a prefektmi. Obyvateľmi konviktu boli mladí šľachtici, ktorí si za pobyt platili a takí, ktorí boli platení z výnosov fundácie. Ich denný režim pozostával zo školského vyučovania, náboženskej výchovy a pobožností. Jezuiti dbali aj na pobyt na čerstvom vzduchu, hry a športovanie. V 18. storočí dostal konvikt ďalšie fundácie, podľa zachovaných prameňov však upadal. Do spravovania konviktov zasahovala aj panovníčka Mária Terézia. Po zrušení jezuitskej rehole prešiel pod správu jágerského biskupstva.

Budova šľachtického konviktu.

Vzdelávanie kňazov patrilo medzi najdôležitejšie požiadavky Tridentského koncilu a prioritu jágerského biskupa Benedikta Kišdyho pri zakladaní univerzity. Na založenie kňazského seminára zložil v roku 1649 základinu 30 000 zlatých. Prvé roky pôsobenia seminaristov v Košiciach však boli problematické a až Kišdyho nástupca Tomáš Pálfy priniesol potrebný impulz opätovným založením seminára sv. Ladislava v roku 1665. Seminár bol zverený do rúk jezuitov a organizovaný podľa vzoru viedenského Pázmanea. Študenti mali stanovený denný režim, museli absolvovať štúdium na filozofickej a teologickej fakulte a po vysvätení mali slúžiť aspoň 3 roky v Jágerskej diecéze. Seminár bol situovaný do domu, ktorý získal Kišdy od košického mešťana a vžil sa preň názov Kišdianum. Od prvej tretiny 18. storočia sa v správe seminárov a vzdelávaní seminaristov začali angažovať panovníci. Jágerský biskup rozhodol v roku 1760 o presťahovaní seminára do Jágru. Toto rozhodnutie potvrdila aj panovníčka Mária Terézia.

Budova historického kňazského seminára Kišdianum.

Barokový kostol Najsvätejšej Trojice, postavený vďaka fundácii šľachtičnej Žofie Báthoryovej, slúžil potrebám univerzity ako univerzitný kostol. Na jeho architektonickej podobe sa podieľal taliansky architekt Alessandro Canevale v rokoch 1671 – 1681, definitívne bol dokončený v roku 1684. V rokoch 1700 a 1794 ho poškodili požiare, následne došlo k stavebným úpravám. Po zrušení jezuitskej rehole slúžil Kráľovskej akadémii ako akademický kostol, od roku 1811 patrí reholi premonštrátov, ktorá ho s prestávkami spravuje dodnes.

Kostol premonštrátov a Levočský dom v rokoch 1900 – 1916.
Účty kostola z obdobia jeho výstavby a z roku 1735.

Interiér kostola bol od univerzitných čias niekoľkokrát obnovovaný. Napriek tomu sa v ňom nachádza jezuitská symbolika. Už samotný pozemok, na ktorom kostol stojí, má symbolický význam ako miesto smrti troch košických mučeníkov, z ktorých dvaja boli jezuiti. Jezuitskú tradíciu zvýrazňujú v interiéri kostola oltáre zasvätené významným jezuitským svätcom - sv. Ignácovi, sv. Františkovi Xaverskému a sv. Alojzovi Gonzagovi. Na konci 18. storočia sa v kostole realizovala nová oltárna výzdoba, ktorá akcentovala jezuitskú ikonografiu, hoci rád bol v tomto období zrušený. Za jeden z dôvodov pretrvávania jezuitskej tradície v univerzitnom (akademickom) kostole môžeme považovať pôsobenie bývalých jezuitov v prostredí Kráľovskej akadémie, ktorí financovali renovácie jeho interiéru.

Interiér kostola Najsvätejšej Trojice.
Skriňa s jezuitskou symbolikou v sakristii kostola Najsvätejšej Trojice.

Knižnica bola dôležitou súčasťou života v jezuitskom kolégiu a zmieňuje sa o nej aj zakladacia listina univerzity. Výber a používanie kníh sa riadil rádovými pravidlami, ktoré pripúšťali aj cenzúru nevhodných titulov. Vďaka aktívnym kontaktom medzi jezuitskými kolégiami sa knižničné fondy obohacovali o novú literatúru. Jezuitské knižnice obsahovali knihy teologické a filozofické, medicínske, tituly z oblasti prírodných vied, astronómie, právnych a historických vied. Výskum v knižnici rádu premonštrátov preukázal existenciu kníh patriacich košickým jezuitom už v 20. rokoch 17. storočia, čo je niekoľko desaťročí pred predpokladaným založením kolégia. V roku 1682 tvorilo jezuitskú knižnicu okolo 1000 – 2000 kníh. Všetky boli inventarizované a katalogizované. V čase zrušenia rádu vlastnila jezuitská knižnica okolo 4000 kníh. V tom čase bol vyhotovený katalóg, ktorý svedčí o rozdelení titulov do 16 vedných odborov. Dominovala teológia a filozofia, v menšej miere prírodné vedy, historické vedy, umenie a krásna literatúra. Dôležitým míľnikom pre priestorové zabezpečenie knižnice bola fundácia grófky Szapáryovej, ktorá v roku 1769 darovala pre potreby knižnice svoj dom na Kováčskej ulici. V jezuitskom období slúžila knižnica výlučne pre potreby učiteľov a študentov. Po zrušení jezuitského rádu a neskôr aj univerzity sa knižnica stala majetkom novovzniknutej Kráľovskej akadémie.

Jezuitské tlače v Knižnici Rádu premonštrátov v Jasove.

V období novoveku zohrávali tlačiarne významnú úlohu pri šírení náboženských myšlienok. Túto ich funkciu si uvedomovali jezuiti, ktorí zriaďovali tlačiarne pri svojich kolégiách a univerzitách. Košická jezuitská tlačiareň síce bola založená v čase založenia kolégia, v 17. storočí však nepôsobila kontinuálne. V tomto období zohrávala dôležitú úlohu v konfesionálnych polemikách, často ako jediná katolícka tlačiareň na území Horného Uhorska. Po období protihabsburských povstaní došlo k obnoveniu činnosti tlačiarne v roku 1716, keď bol vďaka finančnému daru zakúpený bardejovský typ písma. Hoci už v 17. storočí bolo v tlačiarni vytlačených niekoľko diel, jej produktívne obdobie nastalo od 30. rokov 18. storočia a súviselo s pedagogickou a vedeckou činnosťou univerzity. V akademickej tlačiarni sa tlačili rôzne druhy tlačí: dizertácie a práce profesorov, vedecké diela, promočné tlače aj verejnosťou obľúbené jezuitské kalendáre. Z hľadiska vedných odborov išlo o teologické práce, homiletickú literatúru a polemické spisy, určené najmä pre študentov teologickej fakulty, diela z prírodných vied a filozofie pre potreby študentov filozofickej fakulty, gramatické príručky, slovníky a diela antických autorov určené pre študentov gymnázia. Medzi významné práce vydané univerzitnou tlačiarňou patria diela Samuela Timona, Gabriela Serdahelyho, Petra Krištofa, alebo Michala Lipšica.

Účty univerzitnej tlačiarne z roku 1744.

Súčasťou jezuitských kolégií vo viacerých mestách boli lekárne. Spĺňali funkciu starostlivosti o chorých a chudobných, ktorá patrila medzi rádové priority. Jezuitské lekárne sa vyznačovali dobrou vybavenosťou, vysokou odbornosťou lekárnikov a sociálnymi službami, najmä poskytovaním liekov zadarmo pre chudobných. Jezuitskí lekárnici boli univerzitne vzdelaní a z tohto dôvodu predstavovali konkurenciu pre tradične vzdelávaných mestských lekárnikov. Pri košickom kolégiu bola lekáreň založená s najväčšou pravdepodobnosťou v rokoch 1661 – 1662. Nachádzala sa v severnej časti kolégia. Tvorili ju oficína, laboratórium, sklad a knižnica. Jezuitské lekárne boli umiestňované na prízemí budovy kolégia, oddelené od klauzúry a vybavené hodnotným nábytkom. Často sa v ich blízkosti nachádzala záhrada. Pôvodný názov košickej lekárne bol Apotheca Beatae Mariae Virginis Societatis Jesu Collegii Cassoviensis, neskôr Ad oculum Dei. Jezuitská lekáreň, charakteristická vysokou odbornosťou a dobrým vybavením spôsobila úpadok a napokon zánik mestskej lekárne. Po zrušení jezuitského rádu bola lekáreň vydražená a ostala v rukách posledného jezuitského lekárnika Christiana Schramma.

Recept z roku 1699 vydaný jezuitskou lekárňou.

Významné udalosti v dejinách Košickej univerzity

prvá návšteva jezuitov v meste
pôsobenie pápežského legáta Antonia Possevina
založenie jezuitskej misie pri cisárskej vojenskej posádke, pôsobenie Petra Pázmaňa
druhá jezuitská misia
povstanie Štefana Bočkaja
tretia jezuitská misia v meste
povstanie Gabriela Betlena
umučenie dvoch jezuitov a ostrihomského kanonika vojakmi
opätovný príchod jezuitov do Košíc, postupné etablovanie jezuitov v meste a vytváranie podmienok pre vznik kolégia
povstanie Juraja Rákociho
panovník Ferdinand III. daroval košickým jezuitom majetky prepošstva v Nižnej Myšli
odchod jezuitov z dôvodu povstania Juraja Rákociho
šľachtičná Zuzana Balašová vydala fundačnú listinu, v ktorej darovala 22 000 zlatých na vzdelávanie mladých šľachticov
Benedikt Kišdy sa stal jágerským biskupom
koniec vlády Juraja Rákociho nad mestom
návrat jezuitov do Košíc
jágerský biskup Benedikt Kišdy zložil základinu 30 000 zlatých, určenú na založenie kňazského seminára sv. Ladislava v Košiciach
Ferdinand III. daroval kráľovský dom jezuitom
ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay rozhodol o prenesení fundácie Zuzany Balašovej do Košíc a zriadení konviktu
Benedikt Kišdy vydal listinu týkajúcu sa založenia jezuitského kolégia, predpokladaný začiatok výučby na jezuitskom gymnáziu
Ferdinand III. potvrdil založenie jezuitského kolégia
jágerský biskup Benedikt Kišdy vydal zakladaciu listinu univerzity
v Jasove zomrel jágerský biskup Benedikt Kišdy
cisár Leopold I. Habsburský potvrdil jezuitskú univerzitu v Košiciach vydaním Zlatej buly
promócie prvých bakalárov, rektor Martin Palkovič vyhlásil potvrdenie Košickej univerzity cisárom
predpokladaný vznik jezuitskej lekárne
rektorom univerzity je Martin Palkovič, SJ
Jágerský biskup Tomáš Pálfy vydal zakladaciu listinu pre kňazský seminár sv. Ladislava v Košiciach
na univerzite pôsobí ako učiteľ matematiky Martin Sentiváni, SJ
predpokladaný vznik mariánskej kongregácie
začiatok výstavby jezuitského (univerzitného) kostola
pochovanie ostatkov Žofie Báthoryovej a jej syna v jezuitskom kostole
povstanie Imricha Thökölyho
vyhnanie jezuitov z mesta a vyplienenie budovy kolégia
návrat jezuitov do Košíc
povstanie Františka II. Rákociho
obsadenie mesta povstaleckými vojskami
odchod jezuitov z mesta
návrat jezuitov
Alexander Keczer s manželkou vydali fundačnú listinu, prostredníctvom ktorej určili sumu 50 000 zlatých na výučbu kánonického práva na univerzite
obnovenie výučby teológie
vznik Väčšej mariánskej kongregácie
pôsobenie Samuela Timona, SJ
pôsobenie Samuela Timona, SJ
rozširovanie akademických budov, prestavba kolégia, sťahovanie tlačiarne a knižnice do nových budov
pôsobenie Michala Lipšica, SJ. V Košiciach vydal svoje diela z algebry a fyziky
štúdium Karola Wagnera, SJ
Karol Wagner, SJ vyučuje na gymnáziu a univerzite
zlúčenie kňazského seminára so seminárom v Jágri
pápež Klement XIV. zrušil jezuitský rád
zverejnenie dokumentu o zrušení jezuitov v Uhorsku
spísanie majetku kolégia, kostola a univerzity
univerzita pod správou jágerského biskupstva
panovníčka Mária Terézia schválila dokument Ratio educationis totiusque rei literariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas ako osobitnú štátnu normu pre Uhorsko
zánik Košickej univerzity a vznik Kráľovskej akadémie
zánik oboch mariánskych kongregácií
TOP
error: Content is protected !!